V tunajšej obci záujem o vzdelanie získané prostredníctvom školy, má niekoľkostoročné tradície. Doteraz najstarší údaj o existencii školy v obci pochádza z roku 1666, keď je tu spomínaný aj učiteľ Peter Fabricius Tarnoviensis /Trnavský/. Jej predpokladaný vznik sa však posúva až k roku 1600. Keďže v priebehu minulých storočí existovali v obciach prevažne cirkevné školy, nebolo tomu inak ani v Hlinnom.

V evanjelickej kronike zo soľanskej farnosti sa nachádzajú údaje o platbách sedliakov evanjelického vierovyznania žijúcich v Hlinnom pre učiteľa miestnej školy. Na základe údajov z r. 1784 a 1785 deväť rodín platilo ročne po pol rýnskeho florena.

Priamo v obci Hlinné, kde bolo veľa rodín grék. Kat. vierovyznania existovala gr. kat. obecná škola. Jej vznik sa datuje pred rok 1868. Podľa niektorých záznamov v školskej kronike školské budovy pred rokom 1868 sa budovali z dreva. Sú v nej zachytené aj mená učiteľov, ktorí v 19. stor. pôsobili na tejto škole. Patrili k nim – Kablay, Bandolay, Ján Borecký / za jeho pôsobenia bola postavená kamenná budova školy v r. 886 a on v obci pôsobil 35 rokov až do r. 1909/, Michal Lazár /učil v r. 1909 – 1914/. Hneď na to prišiel ako štátny učiteľ istý Hosulás, ktorý bol vo februári 1915odvedený na front. Na jeho miesto nastúpil v apríli 1915 Viktor Duraník, ktorý sa do Hlinného presťahoval z Remenín. Ako učiteľ a správca miestnej školy tu pôsobil do dôchodku v r. 1939. Za jeho účinkovania bola škola viackrát opravovaná – v r. 1923 nákladom 8.000,- Kč, roku 1935 sa dávala nová strecha pokrytá eternitom v náklade 14.000,- Sk. Počas jeho správcovstva sa na škole vystriedali ešte ďalší učitelia Mária Šajtárová, anna Bartošová, Mária Kočárová.

Zo zaujímavých akcií, ktoré na škole prebiehali v období predmníchovskej ČSR možno pripomenúť – ľudovýchovný náukobeh prebiehajúci v školskom roku 1924/1925. Do neho sa zapojilo 82 dospelých občanov obce. Vyučovanie prebiehalo vo štvrtok a v sobotu v čase od 17.00 – 20.00 hod. a zameriavalo sa hlavne na slovenské písanie a čítanie, zemepis, dejepis a občiansku náuku. Náukobeh bol určený hlavne občanom, ktorí absolvovali maďarské školy, alebo nemali žiadne vzdelanie. Neskôr bolo vyučovanie doplnené a hospodárske predmety spojené s pestovaním ovocia a včelárstvom.

V rokoch 1918-1939 navštevovalo školu pomerne mnoho detí, v priemere každoročne asi 90-100 žiakov. Ich vysoký počet už vyžadoval viac učiteľov a od r. 1934 tu pôsobili dvaja. K smutným stránkam histórie školy z tohto obdobia patrí úmrtie niekoľkých školopovinných detí chrípku počas epidémie v r. 1934.

Po odchode V. Duránika do dôchodku na miesto správcu a učiteľa a gr. kat školy nastúpil Jozef Fedor v decembri 1939. Učila tu aj Irena Onofrejová a náboženstvo miestny pán dekan – gr. kat farár Eduard Šmilňák. V období slovenského štátu zažila škola rušné časy. Vystriedalo sa tu viacero učiteľov. Od 1.12.1943 nastúpil za riaditeľ Andrej Fedor s ktorého menom je činnosť školy spojené až do r. 1966. Ešte v r. 1942 došlo k premenovaniu gr. kat ľudovej školy na obecnú ľudovú školu, aby ju mohli navštevovať aj žiaci iných vierovyznaní a nemuseli za vzdelaním cestovať mimo obec. Školu v Hlinnom navštevovali aj deti zo Zlatníka.

Keď sa na sklonku roku 1944 približoval sov. nem. front do obce Hlinné prišli nemeckí vojaci, ktorí sa ubytovali v škole a v učiteľskom byte si zriadili nemocnicu. Vyučovanie tak bolo prerušené na dlhšie obdobie – od 1.11.1944 – 28.2.1945. Následkom pobytu Nemcov bola škola a hlavne jej zariadenie značne poškodené. Nasledovala jej obnova a v r. 1947 tu bola zapojená elektrina.

Po reorganizáciách v systéme školstva sa škola v Hlinnom od 16.5.1949 dostala do obvodu strednej školy v soli a stala sa päťtriedkou /predtým 8-triedka/.

V týchto rokoch už stará škola nepostačovala kapacitne, dochádzal do nej vysoký počet žiakov. Začali sa preto robiť rôzne opatrenia. Od 1.9.1953 prestali chodiť do školy v Hlinnom žiaci zo Zlatníka, lebo si v obci vybudovali vlastnú školu. V r. 1954 sa robila na škole generálna oprava nákladom 54.000,- Kčs. Nič však nepomáhalo a tak sa z hliňanskej školy každoročne odsúvali niektoré ročníky do Soli. V r. 1963 zostal v obci iba 1. a 2. ročník.

V nasledujúcich riadkoch uvedieme mená učiteľov, ktorí na obecnej škole v Hlinnom pôsobili v r. 1943-1946 Patrili k nim už okrem spomínaného Andreja Fedora – v poradí: Božena Borcovanová /1943-1944/, Gabriela Šmilňáková /1944/, Andrej Štofa, Katarína Fedorová, Paulína Andrášová, Ján Rozgonyi, Mária Kizáková, anna Mochnáčová, Ďurina Šperková, Helena Klubertová, Mikuláš Roháč, Vincent Kmec, Jozef Michal, Ladislav Slavkovský , Mária Žofčáková – Fejerčáková, Pavol Butkovský, Šarlota Revayová, Irena Bartková.